„Skutočný vrah behá po slobode a ja sa desať rokov usilujem očistiť svoje meno. Nie som vrahom môjho syna. Súdili ma bez jediného priameho či nepriameho dôkazu. V živote som nemal zbraň v ruke, cítim averziu k zabíjaniu. Nemám ani zbrojný pas a Dávidka som neskutočne miloval,“ vychrlí zo seba hneď v úvode nášho stretnutia 54-ročný podnikateľ zo Smižian Vladimír Grečko.Prípad brutálnej vraždy deväťročného Dávidka postihnutého autizmom bol v čase, keď sa stal, mediálne veľmi známy. Dnes však už málokto vie, že za uplynulých desať rokov nedospeli súdy k definitívnemu právoplatnému verdiktu. Otec nebohého chlapca si vo vyšetrovacej väzbe odsedel pol druha roka, niekoľko mesiacov dokonca aj jeho brat Štefan. Po dvoch oslobodzujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach sa prokurátor zakaždým odvolal. Spis sa momentálne nachádza viac než dva roky na Najvyššom súde SR.
Meno Vladimíra Grečka sa v minulosti spájalo na Spiši predovšetkým s jeho úspešným pôsobením v hokeji. Neskôr strávil niekoľko rokov v Líbyi a po návrate rozbehol so svojou druhou manželkou Leou, terajšou poslankyňou parlamentu za Smer, podnikanie. Vo výrobni v ich rodinnom dome na Tatranskej ulici v Smižanoch šili čiapky a klobúky.
„My sme mali nášho chlapca veľmi radi. Denne som ho vozil do Levoče do špeciálnej triedy. Zrazu mi hlásili, že sa dostáva s deťmi do konfliktov. Dávidko totiž nerozlišoval vlastnícke vzťahy - stávalo sa, že niektorému decku niečo nevedomky zobral. V tom čase sa manželka začala zaoberať myšlienkou vytvoriť autistické centrum. Pripravovala projekt, ktorého koordinátorom mal byť istý pán Blajsko,“ spomína pán Grečko.
Jedného dňa o desiatej hodine večer zazvonil u Grečkovcov telefón. Neznámy muž si pýtal k telefónu pani Leu. „Rozprávala s ním o autistickom centre. Ešte v ten večer mal priniesť akési papiere. Čakali sme ho do jednej v noci, no nikto neprišiel,“ hovorí Grečko. Na druhý deň vraj jeho manželka odcestovala na výstavu textilných výrobkov do Prahy. On v piatok vyzdvihol Dávidka zo školy, išiel s ním na prechádzku a keď sa chystal uložiť ho spať, opäť zazvonil telefón. V ňom sa mužský hlas odvolával na človeka, ktorý mal priniesť spomínané papiere. Hoci mu pán Grečko vysvetlil, že má postihnuté dieťa, ktorému sa musí venovať, muž na druhej strane linky nástojil na stretnutí ešte v ten večer.
„Po polhodine zvonil pri bránke. Nikoho iného som nečakal, preto som otvoril bzučiakom. Držiac Dávidka za ruku vošiel som do predizby a otvoril vchodové dvere. V tej chvíli ma zamrazilo. Pod schodami stál muž so samopalom v ruke. Čo chceš? Ja nič nemám - povedal som. Prikázal mi, aby sme šli dnu. Keď zrúkol, že napočíta do troch a strelí, začal som v chodbičke plakať. V tom okamihu som sa zohol a zobral Dávidka na ruky. Myslel som, že do dieťaťa nebude strieľať, no prerátal som sa. Muž vystrelil a ja som na okamih odpadol. Keď som sa prebral, videl som steny postriekané krvou a Dávidko ležal s prestrelenou hlavičkou vonku na podeste. Kričal som - pomoc, zabili mi Dávidka,“ opisuje Vladimír Grečko, ako sa to stalo podľa neho.
Jediný výstrel zo samopalu prešiel chlapcovi cez mozgový kmeň, guľka následne poranila aj otcov krk. Podľa prvej verzie, okolo ktorej sa vyšetrovanie vraždy spočiatku krútilo, mal Grečko syna usmrtiť sám. Neskôr to bolo spochybnené. Nie je prakticky možné, aby držal syna a zároveň dvaapolkilogramový samopal aj s tlmičom. Na Grečkovom oblečení sa navyše nenašli nijaké povýstrelové splodiny.
Vyšetrovateľ vraždy videl motív tragického činu v chlapcovom postihnutí, ktoré malo byť záťažou pre rodičov. V spise sa dokonca objavila aj zmienka o tom, že okrem autizmu trpel tiež epilepsiou a bol mentálne retardovaný, čo by v budúcnosti vyžadovalo nepretržitú starostlivosť.
„Bolo horšie a išlo to k lepšiemu. Prečo by ho človek zabíjal?“ reaguje na margo zdravotných konkrétností zo spisu pán Grečko, pričom mentálnu retardovanosť syna popiera.
V hale na kozube stoja v rámčekoch dve Dávidkove fotografie. „Každý deň sa pri nich modlím,“ povie chlapcov otec. Svoju ambicióznu manželku nenazve tento hlboko veriaci muž inak ako Leočka. „Je teraz v Spišskej ako malý boh,“ popýši sa jej prudko stúpajúcou kariérou. Lea Grečková vstúpila po smrti syna do politiky. Poslankyňa Národnej rady SR a regionálna šéfka Smeru-SD údajne vonkoncom nesúhlasila s manželovým rozhodnutím stretnúť sa s nami a znovu otvoriť prípad pred verejnosťou. Má azda z niečoho obavy? Zabudnutá dlžoba: Riaditeľ košickej súkromnej detektívnej služby Helios Alexej Lešník naznačuje, že polícia sa zamerala iba na dokázanie viny Vladimírovi Grečkovi, pritom nedostatočne preverila alibi podnikateľovej manželky. Tá totiž v polovici deväťdesiatych rokov požiadala Helios o pomoc pri vymáhaní miliónovej dlžoby od obchodného partnera a dlhoročného rodinného priateľa Milana S. zo Slaného. Tento muž, s ktorým sa Vladimír Grečko zoznámil na montážach v Líbyi, predával čiapky, ktoré vyrábali Grečkovci, v Českej republike. Zrazu prestal splácať faktúry. Svoj záväzok voči Grečkovcom písomne uznal.
„Zaujímavé je, že vtedy rozvedený Milan S. nebol vôbec nesolventný. Jeho otec zastupoval v tom čase v Prahe Toyotu, on sám mal niekoľko firiem. Kým napríklad rekonštruoval svoj byt, ubytoval sa v luxusnom hoteli v Slanom. Mimochodom, zistili sme, že pani Grečková v tom čase do Slaného často cestovala, čo nemuselo súvisieť len s podnikateľskými aktivitami,“ uvažuje Alexej Lešník.
„Prokurátor ho dal predviesť až na pojednávanie po prvom oslobodzujúcom rozsudku. V liste pre prokurátora tvrdil, že sme čin mohli urobiť, lebo manželka sa ho vraj pýtala: ,Čo by z toho bolo, keby sme šli s Dávidkom do zahraničia na dovolenku a niečo by sa mu náhodou stalo?‘ Na pojednávaní však odmietol vypovedať,“ spomína Vladimír Grečko na nezvyčajné stretnutie s dávnym kamarátom v pojednávacej miestnosti súdu.
V Českej republike bola Lea Grečková aj v čase vraždy jej syna. Detektív Alexej Lešník disponuje dôkazmi, že sa mala nachádzať práve v Slanom. „Je zarážajúce, že po zavraždení autistického chlapca si už peniaze od Milana S. nenárokovala a zrazu nestála ani o naše služby. Keď sme od nej vymáhali peniaze za naše úkony, bola arogantná,“ konštatuje Alexej Lešník. „Už po pochovaní dieťaťa som zverejnil svoj názor na uvedenú záležitosť, aby som upozornil vyšetrovateľa na možné súvislosti. Po tomto ma vyšetrovateľ predvolal a vypočul za prítomnosti obhajcu, v tom čase už obvineného a vo vyšetrovacej väzbe sa nachádzajúceho Grečka. Upozornil som na písomné splnomocnenie Grečkovej, podľa ktorého agentúra mala plnú moc konať v jej mene pri riešení pohľadávky. Takisto na to, že po smrti Dávidka už pani Grečková nemala o pohľadávku záujem. Pýtam sa - vy by ste niekomu len tak podarovali milión?“ pýta sa Lešník a dodáva: „Grečko bude zrejme oslobodený. Pravdepodobne bude žalovať štát, ale stratenú česť mu už nikto nevráti.“
Spis týkajúci sa vraždy autistického chlapčeka je už vyše dvoch rokov na Najvyššom súde SR. Informovali sme sa, čo sa bude diať s kauzou ďalej. „Keďže nejde o väzobnú vec, ktorú sudcovia zo zákona vybavujú prednostne, očakáva sa rozhodnutie v priebehu mája,“ povedal nám Peter Preti z kancelárie predsedu NS SR.
S poslankyňou Leou Grečkovou sme sa niekoľkokrát pokúšali skontaktovať, no bezúspešne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára