Prečo je košická prokuratúra nečinná?

Slovensko je krajina neobmedzených možnosti, pripomínajúce USA v 30. rokoch minulého storočia. Je to krajina, v ktorej pred očami činnými v trestnom konaní je možné podvádzať, nezákonne sa obohacovať na úkor iných podnikateľských subjektov a hrať sa na bezúhonných občanov a smejúcich sa pritom poškodeným do očí.

V jednom z takýchto "prešpekulovaných" prípadov figuruje popradská spoločnosť PROXIMA POPRAD, s r.o., spoločnosť DANCONSULT INVEST,s r.o. evidovaná v Seni, okres Košice-okolie a košická spoločnosť CALLSTAV,s r.o.

Ing. Ján Ondrušek, je konateľom spoločnosti PROXIMA POPRAD, s r.o. a zároveň spoločníkom spoločnosti DANCONSULT INVEST, s r.o., ktorej konateľom je Ladislav Stredanský. Táto spoločnosť bola založená 01.10.2005 a daná do likvidácie už 02.05.2006. Slúžila výslovne na to, aby "objednala" u PROXIMA POPRAD, s.r.o. a preúčtovala niekoľkomiliónovú linku na výrobu tvárnic. Za týmto účelom DANCONSULT INVEST, s.r.o. si vybavila lízing u košickej pobočky spoločnosti CAC LEASING,a.s., ktorá sa medzitým premenovala na UNICREDIT LEASING SLOVAKIA,a.s. Táto úhradu po zaplatení akontácie, vykonala na účet PROXIMA POPRAD, s r.o. a splátky mal následne realizovať DANCONSULT INVEST, s.r.o., ktorý si nesplnil svoju povinnosť.

Keď to všetko prebehlo a linka začala pracovať v Seni, Ladislav Stredanský svoju spoločnosť, keď predtým previedol jej hnuteľný a nehnuteľný majetok do košickej spoločnosti CALLSTAV, s.r.o., dal do likvidácie. Obdobne to čaká i spoločnosť DANCONSUL INVEST ,s.r.o., evidovanú v Bratislave na Zochovej 22, keď na tejto adrese o nej nikto nič nevie. Podobne na tom je aj spoločnosť DANCONSUL, s r.o. s evidovaným sídlom Košice, Štefánikova 60, kde Ladislava Stredanského doteraz nevideli, resp. FINANCIAL MANAGEMENT, s.r.o., s evidovaným sídlom v mieste jeho trvalého pobytu Košice, Exnárova 3 a JLJ,s.r.o. evidovanú v Zdobe 186. Ako "šikovný podnikateľ", skôr biely kôň, stačil zlikvidovať už aj spoločnosť AMBRA a VEŽA s r.o.

Samozrejme, že ak sa likviduje nejaká spoločnosť, je potrebné zabezpečiť likvidátora a tým sa stal v prípade DANCONSULT INVEST, s.r.o.Tibor Matis. On však nepostupoval podľa §§ 70 až 75 Obchodného zákonníka, kedy v prvom rade neoznámil veriteľom vstup tejto spoločnosti do likvidácie. A to aj s výzvou, aby prihlásili pohľadávky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace! Za takých okolnosti je vôbec pochybné, že ako mohol zabezpečiť likvidačnú účtovnú súvahu, ktorá má nadväzovať na mimoriadnu účtovnú závierku aj s vykonanou inventarizáciou majetku a záväzkov v zmysle § 74 OZ a § 29 zák. čís. 431/02 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, s r.o. Táto persona, ktorá sa pochválila, že je bývalý právnik u colnice, sa vyjadrila, že uvedené nemohol zabezpečiť, lebo nemá k dispozícii účtovníctvo, ktoré mala viesť v Poprade Ing. Daniela Ondrušeková, manželka konateľa PROXIMA POPRAD, s.r.o. a ktorú samozrejme, že neviedla a nebola k tomu ani splnomocnená.

Spoločnosť CALLSTAV, s r.o , za ktorú namiesto evidovaného konateľa Martina Zavodského, ktorý je vysokoškolák, vystupuje a riadi prácu na linke na výrobu tvárnic v Seni jeho otec Viliam. Samozrejme, že linka, dokedy sa nesplatí lízing, patrí spoločnosti UNICREDIT LEASING SLOVAKIA,a.s. Táto sa nespláca a lízingová spoločnosť, i keď k odobratiu vykonala isté opatrenia, týmto zamedzil, ako sa pochválil Tibor Matis, likvidátor spoločnosti DANCONSULT INVEST,s r.o. on sám, spolu aj Viliamom Zavodským, čiže ani jeden nekompetentný vo veci hocijako konať!

Na veci je zarážajúce aj to, že ako DANCONSULT INVEST,s r.o., tak ani CALLSTAV, s.r.o, neuhradili pre istého maďarského dodávateľa nimi objednaný štrk a jeho prepravu do Sene, čo asi mylne považujú za slovenský národný šport.

Je podozrenie, že konanie uvedených "podnikateľov" naplňuje skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu, podvodného, alebo zavineného úpadku a prípadne ďalších. To by som rád pripomenul košickým prokurátorom JUDr. Kataríne Olejníkovej, JUDr. Petrovi Koščovi a JUDr. Michalovi Serečinovi, ktorí podľa § 2, ods. 6 Trestného poriadku sú povinní konať z úradnej moci, čiže ex offo...

Detektívi po slovensky

Myslíte, že polícia zavalená prácou sa nevenuje dostatočne hľadaniu vášho zmiznutého auta? Máte možnosť obrátiť sa na súkromných detektívov...

Súkromní detektívi sú po policajtoch asi najčastejšie zobrazovanou profesiou vo filmoch i v románoch. Odtiaľ pramení aj naša predstava o nich, ako o tvrdých chlapíkoch s prenikavým intelektom, ktorí všetky záhady riešia rýchlo a svojsky. Skutočnosť je však úplne iná. Súkromných detektívov už máme aj u nás, na Slovensku, ale takmer v ničom sa nepodobajú svojim literárnym či filmovým náprotivkom. Hlavne nesmú byť nápadní a naopak musia byť vyzbrojení poriadnou dávkou trpezlivosti. V ideálnom prípade o nich nemá nikto vedieť až do momentu, keď vystúpia pred oprávnenými orgánmi s nazhromaždeným dôkazovým materiálom...

Môžeme si ich dovoliť?

Ani zloženie prípadov, ktoré súčasní slovenskí súkromní detektívi pomáhajú riešiť, sa nepodobá na spomínané krváky z filmov, či románov. „Najčastejšie ide o spoluprácu pri pátraní po autách neplatičov leasingových spoločností, ich odoberanie, objasňovanie rôznych nekalých obchodov, pátranie po osobách, pomoc pri spätnom získavaní podlžností, ale aj sledovanie neverných partnerov,“ hovorí riaditeľ jednej z najstarších detektívnych agentúr na Slovensku Alexej Lešník z Košíc.

Treba povedať, že pri vyhľadávaní detektívnych služieb sú Slováci pomerne konzervatívni. Zrejme to však súvisí aj so skutočnosťou, že pre vrecko priemerného našinca sú drahé. Hodinová sadzba za jedného detektíva sa pohybuje v sumách od 500 korún vyššie, k tomu treba pripočítať náklady za použitie vozidiel, techniky, materiál a celkové náklady sa môžu vyšplhať aj do desiatok tisíc. „Mali sme aj klasické sledovačky, ako v našom slangu nazývame získavanie dôkazov o nevere partnera, ale nebolo ich veľa. Oveľa častejšie sa na nás obracali firmy, alebo leasingové spoločnosti v ekonomických záležitostiach,“ hodnotí záujem o služby súkromných „očiek“ A. Lešník. Napríklad pri vyhľadávaní už spomínaných motorových vozidiel sú totiž efektívnejší, ako polícia. Je to aj pochopiteľné, pretože sa môžu sústrediť na konkrétnu objednávku, kým polícia býva zavalená veľkým počtom rozpracovaných vecí a jedinému prípadu nemôže venovať toľko pozornosti. „Navyše, taká sledovačka môže byť naozaj nákladná záležitosť. Ak sa neverník stretáva s milenkou niekde pri Prahe, alebo v Karlových Varoch, tak si musíme zaúčtovať aj cestovné výlohy, či stravu. Nie je veľa ľudí, ktorí by si to mohli dovoliť a stálo by im to zato.“

Násiliu sa vyhýbajú

Agentúra pána Lešníka od začiatku využívala mnohými externých spolupracovníkov. Pracovali na dohodu, na konkrétnej úlohe. „Ľudí som si vždy najímal podľa ich schopností, na konkrétny účel. Niekedy potrebujete odborníkov zameraných na obchodné právo, inokedy tvrdo vyzerajúcich chlapíkov, ak treba napríklad odobrať neoprávnene používané auto, alebo nenápadných trpezlivých ľudí pre sledovačky,“ tvrdí skúsený detektív. Niekedy je naozaj nevyhnutné, aby agent pôsobil aj dostatočne hrozivo. „Pamätám si na prípad, keď sme mali odobrať nesplatené auto na leasing. Naši ľudia zistili, že podnikateľ, ktorý neplatil splátky, má na košickom blšáku nejaký stánok. Deň pred naplánovanou akciou však narazil pri zimnom štadióne do stĺpa. Haváriu neprežil. Na druhý deň moji ľudia zistili, že podnikateľov bodyguard už pripravuje predaj auta nejakým Ukrajincom. Papiere už mali pripravené. Vtedy sa hrá o čas a pomôže moment prekvapenia. Dvaja moji chlapi s adekvátnymi postavami a vystupovaním tesne pred odovzdaním auta kupcovi nabehli, ukázali splnomocnenie na odobratie vozidla, nechali prekvapených mužov podpísať odovzdávací protokol, nasadli a v momente boli aj s autom preč,“ opisuje Alexej Lešník jeden z typických prípadov, na ktorý musel poslať aspoň na pohľad tvrdých chlapíkov. Viac, ako hrubá sila, však zaváži podľa skúseností moment prekvapenia a psychológia. Skutočnému násiliu sa treba v každom prípade vyhnúť...

Sledovaní pri sledovaní

Ako prebieha v skutočnosti využitie detektívnych služieb? Klient po predchádzajúcom väčšinou telefonickom kontakte príde, povie svoje požiadavky, po konzultácii mu predložia predbežný rozpočet a ak s ním súhlasí, spíše sa zmluva. Po zaplatení preddavku začnú detektívi pracovať. Najbližšie stretnutie prebehne až po získaní nových poznatkov, alebo definitívnych dôkazov. „Práve pri takýchto sledovačkách sme neraz zažili naozaj prekvapujúce zvraty. V drvivej väčšine skončili preukázaním nevery partnera. Pamätám si na prípad, keď si nás najala Košičanka, ktorá vlastnila s manželom bar a podozrievala ho, že jej zahýba s ich mladou zamestnankyňou. V dohodnutom čase sa dvaja moji chlapci mali naňho zavesiť a získať dôkazy. Hneď na začiatku akcie, sotva si dotyčný s mladou ženou sadol do auta, ich však začalo sledovať policajné vozidlo. Po štvorhodinovej naháňačke košickými uličkami a parkoviskami nakoniec zastal a prekvapeným detektívom oznámil, že o sledovaní vedel od začiatku a svojich priateľov od polície požiadal, aby zistili, koho si manželka na to najala. Potom za- mieril aj s priateľkou do bytu, kde zostali až do rána. Žena ho totiž chcela len postrašiť a dopredu mu oznámila, že nechá sledovať každý jeho krok...“ spomína A. Lešník na kuriózny prípad z vlastnej kariéry. Obrazové i zvukové dôkazy vtedy klientke mohli poskytnúť a bolo už len na nej, či ich neskôr použije na súde. Dnes je už situácia podstatne komplikovanejšia. Podľa nového zákona môže byť človek odfotený, nafilmovaný, alebo nahraný na audiozáznam len s jeho súhlasom, inak sú dôkazy pred súdom bezcenné...

Ľubomír Ferko,redaktor MARKÍZA

Na súkromnú detektívnu agentúru Helios sa obracali lízingové spoločnosti aj podvádzané manželky

Záletník požiadal políciu, aby zistila, kto ho sleduje

Občania, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dostali do nepráva, nemali veľa možností, ako dať svoje krivdy prešetriť. Pri podozreniach k podvodom či akejkoľvek inej forme pátrania po informáciách sa mohli obrátiť iba na políciu. Za istú alternatívu možno považovať súkromné detektívne služby, ktoré ponúkajú najmä agentúry, zaoberajúce sa bezpečnostným manažmentom. Tie sú okrem majetkových či iných sporoch schopné pátrať aj po informáciách, týkajúcich sa medziľudských konfliktov. Jednou z nich je agentúra Helios, ktorú od roku 1990 prevádzkuje Alexej Lešník.

Do obdobia socialistickej normalizácie v 70. rokoch minulého storočia pracoval A. Lešník vo funkcii vedúceho revízneho oddelenia finančného odboru štátnej správy. Tam mal možnosť vidieť a odhaľovať aj nekalé hospodárske praktiky "súdruhov" vo vedúcich postoch. "V čase tzv. normalizácie som toto miesto musel nedobrovoľne opustiť, lebo som nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk na naše územie."

Situácia sa však nezmenila ani po páde komunizmu. Ústava bola mladá a v nej veľa dier. Ľudia, ktorí mohli, to patrične využívali. "Pod rúškom mladej demokracie v podmienkach prvých privatizácii pokračovalo nekalé obohacovanie sa aj začiatkom 90. rokov. Šlo predovšetkým o tých istých ľudí, no už si nevraveli súdruhovia. Samozrejme, že pod politickým krytím rôznych strán a to bez výnimky."

Po politickej rehabilitácii jeho osoby a vymenovaní do funkcie vedúceho kontrolóra v strojárskom gigante VSS, vidiac, že vo funkcii ostali všetky nomenklatúry KV KSS, vtedy už VPNkári, si A. Lešnik zaumienil osamostatniť sa a zúročiť predošlú skúsenosť, získanú v štátnej správe a v "koníčku" - fotografovaní. Založil agentúru, zameranú na modeling. Z bývalého vedúceho revízneho oddelenia finančného odboru a zakladateľa košického fotoklubu NOVA v 70. rokoch minulého storočia a jeho fotografickej galérie, kedy obdržal aj čestný titul AZSF (Autor Zväzu slovenských fotografov/ sa stal vychovávateľom modeliek.

Na tento, časom známy fotoklub po celej bývalej ČSR, nadviazal A. Lešník založením súkromnej detektívnej agentúry (SDA) Helios, ktorá bola akousi modelingovou školou. "Bola to fakticky prvá škola modelingu na Slovensku. Môžem sa pochváliť tým, že jedna z mojich absolventiek, Adriana /Kurucová/ Kmotríková doteraz pracuje ako moderátorka televízie JOJ. Fotografovanie a modeling, však pre mňa boli a sú len koníček."

Agentúra Helios po čase rozšírila pole pôsobnosti o ďalšie aktivity. Konkrétne začala ponúkať služby v detektívnej oblasti. "Prechod na novú formu podnikania bol pomerne plynulý. Na vybavenie patričnej živnosti sa vyžadovalo v podmienkach federácie stredoškolské vzdelanie s maturitou, doklad o bezúhonnosti a lustračné osvedčenie, potvrdzujúce, že novopečený súkromný detektív nebol spolupracovníkom zrušenej československej tajnej bezpečnosti." Tento zákon sa obchádzal príslušníkmi ŠtB. V SBS-kách však formálne nefigurovali ako ich zakladatelia a prevádzkovatelia, ale ako zamestnanci. Z bezpečnostných služieb teda naraz vnikali mafiánske spolky.

Činnosť v SDA Helios začal vykonávať A. Lešník spočiatku sám. "Pre plne efektívnu profesionálnu prácu súkromného detektíva som spolupracoval so zopár ostrými chlapcami na sledovačku a vlastnú ochranu. Okrem toho som mal v tíme psychológa a právnika." Snímanie sledovaného objektu podľa požiadavky klienta sa zabezpečilo fotografickým vybavením a videom. Častý bol aj záznam rozhovoru na skrytý diktafón v teréne. "Po zverejnení oznamu o poskytovaní detektívnych služieb v novinách a zopár úspešne vyriešených záležitostí sa telefónna linka agentúry Helios ozývala čoraz častejšie."

Prvý vážny prípad, s ktorým sa agentúra zaoberala, bol z roku 1992. Súvisel s činnosťou bývalého agenta ŠTB, ktorý pôsobil fingovane ako emigrant z ČSSR v Londýne. Po rozpade Varšavskej zmluvy a oficiálnom zániku ŠtB sa vrátil do Košíc. Tu zriadil umeleckú agentúru, formálne sa zaoberajúcu organizovaním koncertov hviezd svetovej pop music. "Uskutočnil iba koncert skupiny Deep Purple v Košiciach v roku 1991. Potom sa z mesta rýchlo vytratil na neznáme miesto. Zanechal tu veriteľov, ktorým dlhoval najmenej dva milióny korún. Pre poškodených klientov sme zistili, že vychytralý podvodník sa usadil v Bratislave, kde si otvoril agentúru pod tým istým názvom ako v Košiciach a mienil zorganizovať megakoncert na letisku M. R. Štefánika."

Pod touto zámienkou si požičal od rôznych subjektov z Rožňavy, Košíc, Popradu, Bratislavi aj zo Švajčiarska 15 miliónov korún. "Koncert neuskutočnil a po viacerých finančných machináciách, v ktorých zúročil svoje skúsenosti, získané v spravodajských službách, zinscenoval krádež služobného auta svojej agentúry, spolu so všetkými účtovnými dokladmi."

SDA Helios v priebehu niekoľkých rokov objasnila viac podobných prípadov. Niektoré boli beznádejne stratené. Páchatelia napriek zisteným skutočnostiam jednoducho zmizli. Veľa sporov sa úmyselne neriešilo a zamlčovalo. V polovici 90. rokov, keď SDA Helios začínala pracovať, to bolo bežnou praxou. Podľa A. Lešníka bol dôvod jasný. V štruktúrach štátu totiž ostalo mnoho pohlavárov z obdobia totality. "Na polícii, prokuratúre a súdoch ostali pracovať bývalí komunistickí predstavitelia, ktorí sa iba preberali zo socialistickej pohodičky, počas ktorej všetko riešili štátom určení a riadení vyšetrovatelia a právnici."

So súkromnými detektívmi polícia nemala žiadnu skúsenosť. "Pre moju agentúru to znamenalo nárast popularity medzi občanmi, ale aj výhražné anonymy, zámerne poškodené služobné vozidlo či hrozbu likvidačnými opatreniami istými košickými prokurátormi. Jeden z nich bol neskôr pre inú vec vzatý do vyšetrovacej väzby a následne po zásahu ´najvyššieho´ prepustený, s možnosťou opäť obžalovávať na inej prokuratúre v Košiciach. V čase väzby sa o ňom kolegovia vyjadrovali, že spolupracuje s podsvetím a nie je hodno s ním výjsť ani na pivo. Druhý bol časom ´odídený´ do advokácie," spomína A. Lešník. Nepríjemnými boli pre agentúru i nápadne často sa opakujúce daňové kontroly a policajné vyšetrovania, ktoré iniciovali práve tieto osoby, zneužívajúce postavenie verejného činiteľa.

Agenda sa rozrastala, klientov pribúdalo. Neraz sa riešili kuriozity. Najúsmevnejšie pracovné zážitky sa spájajú so sledovačkami pri podozrení z nevery. Jedným z prípadov bola sledovačka, ktorú si objednala žena v stredných rokoch. Manžela podozrievala, že ju podvádza s 21-ročnou pracovníčkou ich reštaurácie. "Spísali sme dohodu a získavanie dôkazov malo začať z piatka na nedeľu. V dohodnutý termín však klientka telefonicky oznámila, že manžel objavil v jej kabelke agentúrnu navštívenku a preto všetko odkladá o týždeň. My sme však na vytipovanom mieste aj tak umiestnili naše pátracie vozidlo."

Situácia sa vyvinula inak, keďže manžel klientky mal známych na polícii. "Zrazu sa na nás zavesilo služobné auto polície a sledovalo nás. Vznikla tým zaujímavá situácia, kedy naše auto sledovalo auto podozrivého a zároveň policajné vozidlo sledovalo našich pracovníkov." Po vyše štvorhodinovej naháňačke okolo polnoci sa všetko skončilo. Keď agenti so snímacou technikou čakali záletníka pred domom, ten vystúpil z vozidla a pristúpil k detektívnemu vozidlu. Posádke oznámil, že ho to už prestáva baviť, lebo sledovanie robí za jeho peniaze. "Vysvitlo, že manželka chcela svoju polovičku len postrašiť a manžela vopred upozornila, že dá kontrolovať každý jeho krok. Preto požiadal známych z polície, aby zistili, kto ho bude sledovať. Potom bez škrupúľ vošiel do domu so svojou milenkou, pustili si video a po chvíli zhaslo svetlo..."

Menej úsmevným boli stretnutia s ukrajinskými a ruskými mafiánmi - výpalníkmi. Tak tomu bolo napríklad v Michalovciach, kde istý podnikateľ z východu „zabudol" splácať poprednej bratislavskej lízingovej spoločnosti splátky na zmrzlinové stroje. Po zistení agentúrou, že ich odpredal inému podnikateľovi, ho v jedno ráno osobne navštívili. Keď dlžník zbadal príchod agentov, zdupkal. O chvíľu sa pred jeho reštauráciou objavil Mercedes s ukrajinskou ŠPZ, z ktorého vystúpil samotný boss. Po krátkej a dôraznej výmene názorov Ukrajinec pochopil, že lepšie je, nedostať sa do konfliktu. "Agentom oznámil, aby počkali, že peniaze o chvíľu donesie. Na naše prekvapenie, slovo dodržal a dlžnú čiastku okolo 100 tisíc korún priniesol. Prepočítavanie trvalo pár napínavých minút. Ukrajinec peniaze vyzbieral z michalovských herní, nad ktorými držal svoju ruku."

Alebo iný prípad. Agentúra dostala od bratislavskej lízingovej spoločnosti vysporiadať inú dlžobu s istým košickým podnikateľom. Ten pre zmenu „zabudol" splácať" lízing na motorové vozidlo. Agentúra jeho „sídlo" našla v unimobunke na Blšáku, kde sa schádzala „vybraná" spoločnosť rusky hovoriacich mužov. Nesplatené motorové vozidlo bolo zaparkované priamo tam. Po tomto zistení bol odber vozidla naplánovaný na druhý deň. "Čo však nikto neočakával, v noci sa dlžník v tomto aute zabil. Riadil ho istým Užhorodčan, ktorý ho pri zimnom štadióne nasmeroval do stĺpu trolejového vedenia. Aby vozidlo neputovalo ilegálne na Ukrajinu, bolo treba okamžite konať. Ráno, keď s ním ku unimobunke na Blšáku prišiel istý počerný občan, auto mu bolo na základe poverenia lízingovej spoločnosti odobraté."

V spomienkach A. Lešník nezabudol na neuzavretý prípad klientky zo Smižian, ktorej autistický syn bol pred vlastným domom v náručí otca zavraždený ranou zo strelnej zbrane. Pre agentúru ostalo doteraz nejasné, prečo klientka prestala mať po vražde ďalší záujem o vymáhanie milióna korún od českého dlžníka. Od toho, u ktorého sa mala podľa údajne v čase vraždy zdržiavať...

Úspešná činnosť SDA Helios vrcholila snahou A. Lešníka založiť asociáciu súkromných detektívov na Slovensku. Podobné organizácie totiž existujú aj v Čechách, Poľsku a Maďarsku. Tamojší detektívi vďaka týmto organizáciám získali rozsiahle právomoci a sú výdatnou oporou štátnych kolegov. S touto iniciatívou však neuspel. "Veľa agentúr sa schovávalo pod hlavičkou súkromných bezpečnostných služieb, ktoré robili od sledovania až po výpalníctvo prakticky všetko. Aj z toho dôvodu nemal pri vypracovaní nového zákona v roku 1998 kto zastupovať seriózne detektívne agentúry pred Vládou SR." Novoprijatý zákon požadoval od súkromných detektívov ukončené právnické vzdelanie. Podľa A. Lešníka bola skutočným dôvodom snaha legalizovať pôsobenie bývalých príslušníkov ŠtB v civilnom bezpečnostnom sektore. "Agentom ŠtB, zvyčajne sa honosiacim titulom JUDr., získanom na večerných socialistických policajných školách, zákon otvoril dvere na verejné angažovanie sa vo vyšetrovateľských aktivitách."

Na protest s týmto zákonom agentúra Helios v roku 1998 zrušila svoje detektívne služby. Naďalej však pôsobí v oblasti mimosúdneho riešenia sporov a konfliktov, včítane vymáhania pohľadávok, zhromažďovaní a analýze údajov a informácii, faktoringu a forfaitingu, či konzultačnej činnosti. V súčasnosti sa príbehy SDA HELIOS spracovávajú knižne a hľadá sa vydavateľ, ktorý by knihu vydal. O filmovom spracovaní jedného z príbehov sa v súčasnosti rokuje so zahraničnou produkciou...

Tomáš LEMEŠANI, redaktor košického Večera

Záhadná dlžoba

„Skutočný vrah behá po slobode a ja sa desať rokov usilujem očistiť svoje meno. Nie som vrahom môjho syna. Súdili ma bez jediného priameho či nepriameho dôkazu. V živote som nemal zbraň v ruke, cítim averziu k zabíjaniu. Nemám ani zbrojný pas a Dávidka som neskutočne miloval,“ vychrlí zo seba hneď v úvode nášho stretnutia 54-ročný podnikateľ zo Smižian Vladimír Grečko.Prípad brutálnej vraždy deväťročného Dávidka postihnutého autizmom bol v čase, keď sa stal, mediálne veľmi známy. Dnes však už málokto vie, že za uplynulých desať rokov nedospeli súdy k definitívnemu právoplatnému verdiktu. Otec nebohého chlapca si vo vyšetrovacej väzbe odsedel pol druha roka, niekoľko mesiacov dokonca aj jeho brat Štefan. Po dvoch oslobodzujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach sa prokurátor zakaždým odvolal. Spis sa momentálne nachádza viac než dva roky na Najvyššom súde SR.

Meno Vladimíra Grečka sa v minulosti spájalo na Spiši predovšetkým s jeho úspešným pôsobením v hokeji. Neskôr strávil niekoľko rokov v Líbyi a po návrate rozbehol so svojou druhou manželkou Leou, terajšou poslankyňou parlamentu za Smer, podnikanie. Vo výrobni v ich rodinnom dome na Tatranskej ulici v Smižanoch šili čiapky a klobúky.

„My sme mali nášho chlapca veľmi radi. Denne som ho vozil do Levoče do špeciálnej triedy. Zrazu mi hlásili, že sa dostáva s deťmi do konfliktov. Dávidko totiž nerozlišoval vlastnícke vzťahy - stávalo sa, že niektorému decku niečo nevedomky zobral. V tom čase sa manželka začala zaoberať myšlienkou vytvoriť autistické centrum. Pripravovala projekt, ktorého koordinátorom mal byť istý pán Blajsko,“ spomína pán Grečko.

Jedného dňa o desiatej hodine večer zazvonil u Grečkovcov telefón. Neznámy muž si pýtal k telefónu pani Leu. „Rozprávala s ním o autistickom centre. Ešte v ten večer mal priniesť akési papiere. Čakali sme ho do jednej v noci, no nikto neprišiel,“ hovorí Grečko. Na druhý deň vraj jeho manželka odcestovala na výstavu textilných výrobkov do Prahy. On v piatok vyzdvihol Dávidka zo školy, išiel s ním na prechádzku a keď sa chystal uložiť ho spať, opäť zazvonil telefón. V ňom sa mužský hlas odvolával na človeka, ktorý mal priniesť spomínané papiere. Hoci mu pán Grečko vysvetlil, že má postihnuté dieťa, ktorému sa musí venovať, muž na druhej strane linky nástojil na stretnutí ešte v ten večer.

„Po polhodine zvonil pri bránke. Nikoho iného som nečakal, preto som otvoril bzučiakom. Držiac Dávidka za ruku vošiel som do predizby a otvoril vchodové dvere. V tej chvíli ma zamrazilo. Pod schodami stál muž so samopalom v ruke. Čo chceš? Ja nič nemám - povedal som. Prikázal mi, aby sme šli dnu. Keď zrúkol, že napočíta do troch a strelí, začal som v chodbičke plakať. V tom okamihu som sa zohol a zobral Dávidka na ruky. Myslel som, že do dieťaťa nebude strieľať, no prerátal som sa. Muž vystrelil a ja som na okamih odpadol. Keď som sa prebral, videl som steny postriekané krvou a Dávidko ležal s prestrelenou hlavičkou vonku na podeste. Kričal som - pomoc, zabili mi Dávidka,“ opisuje Vladimír Grečko, ako sa to stalo podľa neho.

Jediný výstrel zo samopalu prešiel chlapcovi cez mozgový kmeň, guľka následne poranila aj otcov krk. Podľa prvej verzie, okolo ktorej sa vyšetrovanie vraždy spočiatku krútilo, mal Grečko syna usmrtiť sám. Neskôr to bolo spochybnené. Nie je prakticky možné, aby držal syna a zároveň dvaapolkilogramový samopal aj s tlmičom. Na Grečkovom oblečení sa navyše nenašli nijaké povýstrelové splodiny.

Vyšetrovateľ vraždy videl motív tragického činu v chlapcovom postihnutí, ktoré malo byť záťažou pre rodičov. V spise sa dokonca objavila aj zmienka o tom, že okrem autizmu trpel tiež epilepsiou a bol mentálne retardovaný, čo by v budúcnosti vyžadovalo nepretržitú starostlivosť.
„Bolo horšie a išlo to k lepšiemu. Prečo by ho človek zabíjal?“ reaguje na margo zdravotných konkrétností zo spisu pán Grečko, pričom mentálnu retardovanosť syna popiera.

V hale na kozube stoja v rámčekoch dve Dávidkove fotografie. „Každý deň sa pri nich modlím,“ povie chlapcov otec. Svoju ambicióznu manželku nenazve tento hlboko veriaci muž inak ako Leočka. „Je teraz v Spišskej ako malý boh,“ popýši sa jej prudko stúpajúcou kariérou. Lea Grečková vstúpila po smrti syna do politiky. Poslankyňa Národnej rady SR a regionálna šéfka Smeru-SD údajne vonkoncom nesúhlasila s manželovým rozhodnutím stretnúť sa s nami a znovu otvoriť prípad pred verejnosťou. Má azda z niečoho obavy? Zabudnutá dlžoba: Riaditeľ košickej súkromnej detektívnej služby Helios Alexej Lešník naznačuje, že polícia sa zamerala iba na dokázanie viny Vladimírovi Grečkovi, pritom nedostatočne preverila alibi podnikateľovej manželky. Tá totiž v polovici deväťdesiatych rokov požiadala Helios o pomoc pri vymáhaní miliónovej dlžoby od obchodného partnera a dlhoročného rodinného priateľa Milana S. zo Slaného. Tento muž, s ktorým sa Vladimír Grečko zoznámil na montážach v Líbyi, predával čiapky, ktoré vyrábali Grečkovci, v Českej republike. Zrazu prestal splácať faktúry. Svoj záväzok voči Grečkovcom písomne uznal.

„Zaujímavé je, že vtedy rozvedený Milan S. nebol vôbec nesolventný. Jeho otec zastupoval v tom čase v Prahe Toyotu, on sám mal niekoľko firiem. Kým napríklad rekonštruoval svoj byt, ubytoval sa v luxusnom hoteli v Slanom. Mimochodom, zistili sme, že pani Grečková v tom čase do Slaného často cestovala, čo nemuselo súvisieť len s podnikateľskými aktivitami,“ uvažuje Alexej Lešník.

„Prokurátor ho dal predviesť až na pojednávanie po prvom oslobodzujúcom rozsudku. V liste pre prokurátora tvrdil, že sme čin mohli urobiť, lebo manželka sa ho vraj pýtala: ,Čo by z toho bolo, keby sme šli s Dávidkom do zahraničia na dovolenku a niečo by sa mu náhodou stalo?‘ Na pojednávaní však odmietol vypovedať,“ spomína Vladimír Grečko na nezvyčajné stretnutie s dávnym kamarátom v pojednávacej miestnosti súdu.

V Českej republike bola Lea Grečková aj v čase vraždy jej syna. Detektív Alexej Lešník disponuje dôkazmi, že sa mala nachádzať práve v Slanom. „Je zarážajúce, že po zavraždení autistického chlapca si už peniaze od Milana S. nenárokovala a zrazu nestála ani o naše služby. Keď sme od nej vymáhali peniaze za naše úkony, bola arogantná,“ konštatuje Alexej Lešník. „Už po pochovaní dieťaťa som zverejnil svoj názor na uvedenú záležitosť, aby som upozornil vyšetrovateľa na možné súvislosti. Po tomto ma vyšetrovateľ predvolal a vypočul za prítomnosti obhajcu, v tom čase už obvineného a vo vyšetrovacej väzbe sa nachádzajúceho Grečka. Upozornil som na písomné splnomocnenie Grečkovej, podľa ktorého agentúra mala plnú moc konať v jej mene pri riešení pohľadávky. Takisto na to, že po smrti Dávidka už pani Grečková nemala o pohľadávku záujem. Pýtam sa - vy by ste niekomu len tak podarovali milión?“ pýta sa Lešník a dodáva: „Grečko bude zrejme oslobodený. Pravdepodobne bude žalovať štát, ale stratenú česť mu už nikto nevráti.“

Spis týkajúci sa vraždy autistického chlapčeka je už vyše dvoch rokov na Najvyššom súde SR. Informovali sme sa, čo sa bude diať s kauzou ďalej. „Keďže nejde o väzobnú vec, ktorú sudcovia zo zákona vybavujú prednostne, očakáva sa rozhodnutie v priebehu mája,“ povedal nám Peter Preti z kancelárie predsedu NS SR.
S poslankyňou Leou Grečkovou sme sa niekoľkokrát pokúšali skontaktovať, no bezúspešne.

NAĎA ŠINDLEROVÁ, redaktorka Plus 7 dní

Pán minister spravodlivost, čo s takými exekútormi?

V roku 1995 Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/.
Podľa toho zákona štát určuje a splnomocňuje osoby na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.
Exekútor by podľa tohto zákona mal vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a má byť viazaný Ústavou SR, ústavnými zákonmi, ale i sľubom skladaným do rúk samotného ministra. S výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa.
Exekútora vymenováva do funkcie minister spravodlivosti, ktoré má zabezpečiť aj štátny dohľad nad činnosťou , ako exekútorov, tak aj ich komory.
Exekútor má konať v prospech oprávneného po podpísaní "Zmluvy o vykonaní exekúcie" a uhradení nemalého preddavku.
Tak tomu v dobrej viere urobil aj bojnický podnikateľ V.Š., ktorý ešte v roku 1999 podpísal so súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kliniecom z Prievidze takúto zmluvu. Podľa nej mal exekútor zabezpečiť exekúciou od povinného Jaroslava Luptáka, podnikajúceho pod menom INTERIER BELLA, v Banskej Štiavnici, na Mládežníckej ulici, istú finančnú čiastku.
Oprávnený čakal rok, dva, nakoniec sa výkonu exekúcie domáhal aj advokát JUDr.Milan Džubinský, ale bezúspešne. Exekútor nepovažoval za potrebné so zmluvným partnerom vôbec komunikovať.
Po prevzatí tohto prípade agentúrou HELIOS, táto mala snahu predovšetkým sa dozvedieť o príčine, že prečo sa v exekúcii nekonalo. Exekútor si myslel, že môže naďalej mlčať a nekonať k tomu, čomu sa zaviazal.
Mlčala aj tzv. komora exekútorov a tak nasledovala sťažnosť priamo ministrovi spravodlivosti SR. Odtiaľ odpoveď nedošla, ale JUDr. Vladimír Kliniec sa nakoniec zobudil, i keď až v roku 2007, z hlbokého zimného spánku a začal s agentúrou komunikovať!
Zaujímavosťou je, že predtým sa dňa 10.09.2007 písomne ozval nejaký exekútor pod menom JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Zvolen, Borovianská 17 ktorý vyžiadal od oprávneného písomný súhlas na predaj nehnuteľnosti Povinného Jaroslava Luptáka. Vo svojom liste tiež uvádza, že je "veľmi rád, že sa konečne tento prípad uzavrie". Podľa neho výkon exekúcie "obdržal v roku 2003 od JUDr. Klinca, ktorý mal zaistiť vykonanie rozsudku Okresného súdu so sídlom Žiar nad Hronom, čo do dnešného dňa nevykonal." JUDr. Vladimír Klinec agentúre HELIOS na dotaz, že kto ho poveril takouto nezákonnosťou dňa 24.10.2007 odpovedal, že mu nie je známe exekučné konanie vedené JUDr. Jozefom Ďuricom.
Predtým po korešpondencii agentúrou HELIOS s exekútorom V. Kliniecom, zaslal oprávnenému dňa 03.09.2007 "Žiadosť o zaslanie súhlasu s predajom nehnuteľnosti povinného." To už svedčilo o nekompetentnosti tejto osoby, ktorý skladal sľub do ruky ministra. Pôvodný návrh na vykonanie exekúcie pochádza ešte z 12.08.1999. V "Zmluve o vymôžení pohľadávky" z 26.01.2000, ktorú má agentúra k dispozícii v článku III, písm. 5/ oprávnený už vtedy vydal súhlas na vymôženie pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Exekútor v roku 2003 zaslal oprávnenému tri kópie exekučných príkazov na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného Jaroslava Luptáka, čo je nakoniec pod č. Z 570/2003 zaevidované aj v príslušnom katastrálnom úrade, ako ťarcha.
Exekútor v zmätku svojho úradu dňa 7.11.2007 zasiela oprávnenému "Žiadosť o doplnenie návrhu na začatie exekúcie o návrh na zriadenie exekučného záložného práva", V tomto liste uvádza, citujem:"Návrh na zriadenie exekučného záložného práva sa v exekučnom spise nenachádza. Spisový materiál bol veľakrát predkladaný na komoru exekútorov a nedopatrením došlo k jeho strate."
Dňa 03.12.2007 vydáva opätovne exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti povinného!
Paragraf 204 Exekučného poriadku hovorí, že ak spisy nie sú ukončení, musia byť uložené v kancelárii exekútora tak, aby boli exekútorovi aj kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Paragraf 208 zasa hovorí o rekonštrukcii spisov. Pre exekútora V. Klinieca by mohol byť veľmi aktuálny paragraf 221 ods. 1/, písm. c., ktorý hovorí, že za disciplinárne previnenie je možné zbaviť výkonu funkcie exekútora. Nezanedbateľný je aj paragraf 326 Trestného zákona, ods. 1/, písm. c/, ktorý hovorí o tom, že aký trestný postih môže dostať verejný činiteľ, t.j. aj exekútor, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu tým, že nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.

Harabin:Nie sme právny štát

Dňa 21. júla 2007 som dal čitateľom a kompetentným na tejto net stránke rečnícku otázku: "Je Slovensko právnym štátom"?

Bolo to v súvislosti s košickými prokurátormi pri neriešení prokurátorského dozoru, v súvislosti s obvineným košičanom Petrom Ridillom, ktorý za dobu troch mesiacov dokázal okradnúť svojho poľského zamestnávateľa v Prešove "iba" o 900 000 Sk.

Pretože nečinnosť prokurátorov pretrvávala a obvinený Peter Ridilla nebol postavený pred príslušný súd a na slobode páchal ďalej trestnú činnosť, košickí prokurátori sa dočkali trestného oznámenia, zaslaného priamo JUDr. Dobroslavovi Trnkovi, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Jeho text znie:

JUDr. Dobroslav Trnka
generálny prokurátor
Generálna prokuratúra SR
V Bratislave

P. Cz., konateľ spoločnosti
..................................................s r.o.
so sídlom Prešov.............................

prostredníctvom splnomocnenca
Alexeja Lešníka, riaditeľa
agentúry HELIOS so sídlom
Košice..............................................

podáva podnet z podozrenia spáchania trestného činu košickými prokurátormi

P. Cz prostredníctvom splnomocnenca podáva podnet z podozrenia spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa prokurátormi košických prokuratúr, ktorí budú v ďalšej časti menovaní.
Košičan Peter Ridilla v čase trojmesačného zamestnania v prešovskej spoločnosti ..............................., s r.o. spreneveril 900 000 Sk, ktorú finančnú hotovosť si ponechal pre vlastnú potrebu.

Po zistení, konateľ podal trestné oznámenie na prešovskej polícii v presvedčení, že trestný čin ich už bývalého zamestnanca, ktorý sa k tomu priznal, bude podľa zákona vyšetrený a podozrivý postavený pred súd.

Pretože prešovská polícia mala za to, že miestne príslušnou políciou je košická, trestný spis odstúpila OR PZ, ÚJKP KošiceI.

Keď sa poškodený o stave vyšetrovania dožadoval na košických prokuratúrach JUDr. Stanislav Pollák, prokurátor Okresnej prokuratúry /ďalej len OP/ Košice I vo svojom liste z 20.11.2006 , sp. zn. Pn 2760/06-4 oznámil, že spisový materiál bol z Košíc vrátený do Prešova.

OP Košice II zastúpená Mgr. Pavlom Zeleňákom vo svojom liste z 20.02.2007, sp. zn. 2Pv 1643/2006-10 zasa uviedol, že pre „nadmernú zaťaženosť“ OR PZ Košice II bola jej vec, na základe uznesenia KR PZ Košiciach odňatá a prikázaná k ďalšiemu konaniu OR PZ v Michalovciach.

Michalovský vyšetrovateľ mjr. Mgr. J. S. vo svojom liste z 15.03.2007, ČVS: ORP-895/OVK-MI-2006 upovedomil splnomocnenca, že spis k ďalšej realizácii bol odstúpený OR PZ, ÚJKP Košice I.

Po upozornení Krajskej prokuratúry /ďalej len KP/ v Košiciach na prieťahy vo vyšetrovaní, táto v zastúpení JUDr. Michala Serečina vo svojom liste zo dňa 19.03.2007 uviedla, že neexistuje žiadny spor dvoch a viacerých podriadených prokuratúr a nemá preto o čom rozhodnúť.

S odstupom dvoch mesiacov Mgr. Pavol Zeleňák z OP Košice II vo svojom liste zo dňa 10.04. 2007 uviedol, že z dôvodu miestnej príslušnosti predmetná trestná vec bola odstúpená OP Košice I.

Keď splnomocnenec tak urobil, obdržal list JUDr. Stanislava Polláka zo dňa 05.06.2007 s tým, že o ďalšie informácie sa má obrátiť na OP Košice II a to už v čase, kedy michalovský vyšetrovateľ vzniesol proti Petrovi Ridillovi obvinenie.

Mgr. Pavol Zeleňák vo svojom ďalšom liste z 22.06.2007 uviedol, že dovtedy nebola určená miestna príslušnosť a preto vec bude predložená k rozhodnutiu KP v Košiciach.

JUDr. Michal Serečin, z KP listom z 25.06.2007 ubezpečuje, že miestne príslušnou je OP Košice II.

Keďže nekompetentnosť týchto košických prokuratúr nemohla uspokojiť poškodeného, opätovne požiadal KP v Košiciach, s kópiou generálnemu prokurátorovi /ďalej len GP/ SR, o jednoznačné určenie príslušnej prokuratúry na výkon prokurátorského dozoru. Odpoveď JUDr. Michala Serečina zo dňa 10.07.2007 bola, že týmto má byť OP v Prešove, z ktorej ešte v auguste roku 2006 bolo trestné oznámenia zaslané OR, ÚJKP Košice I. V ďalšom svojom liste zo dňa 17.07.2007 uvedený prokurátor spochybnil stanovisko OP KošiceI!

List OR PZ, ÚJKP v Michalovciach z 27.07.2007 informuje splnomocnenca, že trestná vec Petra Ridillu bola odstúpená k ďalšej realizácii OR PZ, ÚJKP v Prešove.

OP v Prešove na dotaz splnomocnenca v liste zo dňa 05.09.2007, sp. zn 1 Pn 782/07 3 uviedla, že nijaká košická prokuratúra jej neodstúpila žiadny spis vo veci Petra Ridillu.

Po ďalšej, z viacerých sťažnosti podaných splnomocnencom na nezákonnosť dotknutých prokuratúr, JUDr. Michal Serečin z KP v Košiciach vo svojom liste zo dňa 17.09.2007 uviedol, že GP SR mala rozhodnúť, že príslušný na dozorovanie vyšetrovania obvineného Petra Ridillu je OP Košice II.

JUDr. Karol Hajduček, OP Košice II na emailovú správu zo dňa 21.09.2007, ktorá mu bola následne zaslaná, ako faxom, tak aj poštou, vôbec nereagoval. Obvinený je na slobode a pácha obdobnú trestnú činnosť po celom území Slovenska, čo je dôvod vzatia jeho osoby do väzby.

Pretože je dôvodné podozrenie, že konkrétni prokurátori nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ich právomoci, splnomocnenec poškodeného žiada, aby sa voči ním začalo trestné stíhanie za uvedený trestný čin.

Ako dôkazy splnomocnenec predkladá originály písomnosti, ktorých kópie sú neoddeliteľnou súčasťou tohto podania.

V Košiciach, dňa 9.10.2007

CO/predseda vlády a predseda NR SR

Na moju otázku, či je Slovensko právnym štátom, odpovedal nedávno namiesto poškodeného v médiách priamo JUDr. Štefan Harabin, minister spravodlivosti SR, ktorý dňa 20.10.2007 konštatoval, citujem:

"Nie sme právny štát..."

Na Slovensku je to tak?

Donedávna v centre Bratislavy na Michalskej ulici 8, kaviareň a reštauráciu LEBOWSKI prevádzkovala spoločnosť SKYKO, s r.o. Konateľmi tejto boli Peter Kočiš a Helena Miháliková a obidvaja mohli za spoločnosť konať samostatne.

Práve Peter Kočiš podpísal s istou bratisvaskou spoločnosťou „Zmluvu o vedení účtovníctva, výkazníctva a mzdovej agendy“ platnú od 01.08. 2005.
Napriek tomu objednávateľ faktúry v lehote splatnosti neuhrádzal a tak dňa 23.11.2006, na základe predošlého telefonického rozhovoru účtovnícka spoločnosť zaslala odberateľovi „Dohodu o splatení dlhu formou splátok“ s konečným termínom úhrady do 27.07.2007, ktorú neprevzala.
Dodávateľ následne obdržal list Mgr. Jozefa Oberta, z bratislavskej advokátskej kancelárie s dátumom 04.04. 2007, v ktorom mu oznamuje, že spoločnosť SKYKO, s.r.o. vstúpila dňa 02.03.2007 do likvidácie. V súvislosti s tým dňa 31.05.2007 dodávateľ prihlásil u likvidátora, ktorým bol Peter Kočiš svoje pohľadávky za obdobie 10/05 - 07/06 v celkovej sume 178 820 Sk.

Peter Kočiš nasledujúcim listom z 20.07.2006 adresovaným dodávateľovi "navrhol“ vypovedanie „Zmluvy...“ ku dňu 01.07.2006, keď podľa čl. VI., čís. 1 bola výpovedná lehota dvojmesačná, čiže jeho „návrh“ bol právne irelevantný a zmätočný.

Podľa Odboru živnostenského podnikania Obvodného úradu v Bratislave, prenajímateľ priestorov na Michalskej 5, nájomnú zmluvu spoločnosti SKYKO, s r.o. ukončil ešte ku dňu 31.12.2006!

Na veci by nebolo až tak nič zaujímavého, pretože na Slovensku viacerí tiež podnikatelia si osvojili s požehnaním orgánov činných v trestnom konaní takúto prax. To znamená vytvoriť si nejakú spoločnosť, túto predĺžiť, predtým previesť aktíva do ďalšej spoločnosti a vytunelovanú spoločnosť dať "pekne" do likvidácie. Súd potom pre nedostatok majetku takúto spoločnosť jednoducho vymaže z obchodného registra a peniaze ostanú vo vrecku tzv. dlžníka.

Medzitým sa zistilo, že Peter Kočiš je konateľom aj ďalšej, iste prosperujúcej bratislavskej spoločnosti PRIMA FILM, s r.o. Meno Petra Kočiša je známe televíznym divákom TV JOJ z viacerých jej relácii. Či je to osoba dlžníka, alebo nejakej inej osoby s podobným menom je známe predovšetkým Mgr. Jozefovi Obertovi, ktorý sa snaží spochybniť to, žeby sa jednalo o tú istú osobu. Vo svojom liste z 04.04.2007, ktorým oznamuje veriteľom vstup spoločnosti SKYKO, s.r.o. do likvidácie, je aj okrem mena Petra Kočiša uvedené aj jeho meno, ako advokáta v zmysle plnej moci...